← späť na kategóriu

Nádej svitania

Autor: J. Cändido
Kategórie: úvod, prijímanie, záver,
1.[G] Už od[a]dávna [h]v duši [a]tlie nám [G]oheň, čo [a]v nás zapá[D7]lil,
    [G]v [D\F#]našich [e]srd[G\D]ciach [C] nechal [c]prievan, [G\D]život [e]vdýchol [a]nám [D7] do [d]žíl.[G7]

R: [C]Kristov[C#dim] hlas vo[G\D]lá nás: [a7]Kráčaj [D7]stále [d]za mn[G7]ou!
    [C]Nájdi [C#dim]tých, čo [G\D]máš nájsť [e]a [a7]daj im [D7]nové [G]ráno[a][h]  [a]  [G]   [a]  [h]  [a]  [G]

2. Všetci spolu v jednom chráme Boží dom je bez hraníc;
    ľudská láska srdcia láme, tá Božia ťa nezraní.
    Z veľkých diaľav, a či zblízka, tu je každý s každým brat.
    Jeho milosť si ťa získa, naučí ťa mať svet rád.
3. Zahoď svoje staré hriechy, čistý predstúp pred Pána;
    nie si sám, už kráčaš s niekým, ty máš jeho, On má nás.
    To, čo žiada, nie je málo: budeš niesť aj cudzí kríž;
    svet sa skloní raz pred Kráľom, Božiu slávu uvidíš.
[D\F#]   = 2x0232   [G\D]   = xx0033  [C#dim]   = xx2323