← späť na kategóriu

Dôveruj

Autor: D. Gurbaľová
Kategórie: cez rok, záver, adorácia,
1.
Kto [E]pod ochranou Najvyššieho [A]prebýva,
A kto [c#]v tôni Všemohúceho sa [A]zdržiava,
kto povie [E]Pánovi: "Moje úto[A]čište; v tebe dôveru [c#] mám".[A]
[f#]Nestihne ťa nijaké [E\G#]nešťastie, svojim [A]anjelom dá príkaz.
[f#]Lebo si sa [E\G#]pritúlil, on ťa [A]vyslobodí.
[f#]Dôve[E\G#]ruj, [A]dôveruj, [f#]dôve[E\G#]ruj je[A]mu.

R:
/: Myslíš, že by [A]ten, čo [H]vsadil ucho [c#]nepočul?
Že by [A]ten, čo [H]oko stvoril [c#]nevidel, čo [H]potrebu[F#]ješ?
Veď on sám [f#]povedal, keď [E\G#]ku mne zavo[A]lá, ho vysly[f#]ším, a [E\G#]budem [A]pri ňom [H]v súž[1]e[A][2]. [E] :/

[f#]Dôve[g#]ruj, [c#]dôveruj, [f#]dôve[g#]ruj [c#] Pánu.
Veď on sám [f#]povedal, keď [E\G#]ku mne zavo[A]láš, ťa vysly[f#]ším, a [E\G#]budem [A]s tebou [H]v súže[E]ní.